Napríklad môžete získať dojem, že niektorí zamestnanci tejto banky, a to presne tí, ktorí majú na starosti schvaľovanie vášho hypotekárneho úveru, asi nevedia používať telefón.
Ak takému to pracovníkovi chýba nejaký doklad k zakladanej nehnuteľnosti, nikomu to neoznámi, nezavolá, nič nerieši.
Klient čaká a čaká a čaká. Keď sa mu už zdá, že aj napriek poriadne nadsadenej časovej rezerve, s ktorou blahosklonne ráta (veď Slovenská sporiteľna), je to čakanie pridlhé. Volá pracovníkovi. Ak sa dovolá, čo je tiež úspech, konečne sa dozvie, prečo sa nič nedeje. Chýba doklad. Klient zháňa, nemá problém, ide o banalitu. Do pár hodín už má pracovník banky papier u seba.
Poviete si: „Konečne to už bude!“
Nie, nie! Zbytočný optimizmus. Čakáme ďalej. Na čo? To vám nikto nepovie. Majú už doklady od výmyslu sveta, stačí sa na to pozrieť a povedať to zázračné „ÁNO“ alebo „NIE“.
Klient čaká, čas beží. Skončila doba rezervácie nehnuteľnosti. Predávajúci je našťastie ústretový. Predlžuje sa rezervácia o týždeň, veď dovtedy to už určite bude.
Týždeň prešiel, rezervácia skončila. Klientovi uniká nehnuteľnosť, ale nie len jemu. Uniká aj predávajúcemu. Jeho banka mu ju berie do dražby. Nevládal platiť hypotéku. Nezostalo mu nič.
Keby sa dom podarilo včas predať, mohol by vyplatiť hypotéku a za zvyšné peniaze si kúpiť maličký domček. Už ho mal rezervovaný, no keďže peniaze neprišli včas, dom sa predal niekomu inému.
Ľudia v tejto inštitúcii si vôbec neuvedomujú a ani ich to nezaujíma, koľko nešťastia a preliatych sĺz ich konanie, alebo skôr nečinnosť spôsobuje.
Môžete sa obrátiť aj na riaditeľa, manažéra – miestneho, oblastného, či celoslovenského, nič vám to nepomôže.
Slovo na záver:
To ako predávajúci a kupujúci dopadol je vymyslené....zatiaľ. Ale ak sa veci nepohnú do úspešného konca do týždňa, bude to realita.