Je apríl a my sme sa rozhodli, že už nebudeme ďalej čakať. Znova začneme pracovať na bábätku. Po tom, čo sme v januári prišli o dieťatko v deviatom týždni, už predsa musím byť zotavená. Aj keď - cítila som sa skôr opačne.
Podarilo sa. Znova začali „ranné" nevoľnosti. Kto vymyslel ten hlúpy názov! Lebo mne sa chce vracať v kuse. Na zvracanie mi nie je iba vtedy, keď spím. To, ale nie je často, lebo väčšinou neviem zaspať pretože mi je zle. Naozaj som netušila, že sa dá toľko vracať. Zjem kúsok rožka a vraciam z neho štyri krát. Nie trochu - riadne, ako sa patrí. Doteraz som nevedela, že sa dá vracať aj cez nos (neodporúčam skúšať...blbo sa to vyplachuje). Najhoršie je, že sa mi to nevyhýba ani v robote. Vécko nie je tak ďaleko od riaditeľovej kancelárie. Dvere máva väčšinou otvorené. Mám z toho mindráky, pretože hlasnejšie zvuky zo záchoda jeho pozornosti určite nemôžu ujsť. Neviem ako sa vracia potichu. Stále rozmýšľam nad tým, že napíšem Gabine Weissovej, aby mi poradila, ako na to. Určite pozná nejaké finty, ako vracať bez „uáááá" „bléééé" alebo bez kašlania.
Zatiaľ som nešla k lekárovi, mám z toho strach. Nemôžem si pomôcť, stále sa smútim za bábätkom, ktoré sme stratili. Strach, že sa udalosti znova zopakujú mi berie všetku radosť z toho malého stvorenia, ktoré vo mne rastie. Časté bolesti už pri najmenšej námahe, napríklad pri trocha dlhšej chôdzi, či pri prudšom pohybe, moje obavy ešte znásobujú. Depresia, smútok a pocit, že ma nikto nechápe a nikto mi nerozumie. Je zo mňa chodiaci tieň.
Ako mi chcel manžel zatrhnúť rastlinné maslo:
Našla som na internete odbornú stránku o tehotenstve, tak som ju poslala drahému, aby si ju prečítal a pochopil, čo sa vlastne so mnou deje. Hlavne, aby chápal tie moje zmeny nálady a to, že nemám na nič chuť.
Čítal si to poctivo. Dokonca nie len to, ako prebiehajú prvé tri mesiace tehotenstva, ale aj o strave. Potom ma večer upozornil na to, že by som nemala jesť rastlinné maslo. Dočítal sa totiž, že je pre zdravý vývoj dieťatka veľmi nebezpečné. „To je blbosť!" .... bola moja prvá reakcia.... „Keby to tak bolo, upozorňovali by na to aj lekári. A okrem toho, čo iného mám jesť? Normálne maslo mi nechutí. Bolo by mi z neho zle." No to som nemala! Na čo som mu to teda dala čítať, keď sa potom podľa toho neriadim? Urazený bol dovtedy, dokedy som mu od inej odbornej lekárky nezohnala vyjadrenie, že rastlinné maslo neškodí. Aspoň sa teraz máme na čom smiať.
