Stav nášho manželského partnera veľa napovie o nás samotných. Hlavne to platí v prípade ženy. Ak máme pred sebou žiariacu, spokojnú a vyrovnanú manželku, môžeme si byť istí, že jej manžel je milujúci muž so srdcom na pravom mieste. A naopak ak vidíme ženu - chodiacu trosku, alebo takú, čo jej je už všetko jedno, dáva nám to tušiť, že v jej manželskom zväzku nie je všetko tak, ako má byť.
Ale ako to má byť?
Ženy a muži sú takí rozdielni vo všetkých oblastiach. Myslia ináč, cítia ináč, ináč vyjadrujú svoje pocity a majú aj iné úlohy v manželstve. Tieto rozdiely a úlohy stanovil človeku Boh. Aj muž aj žena má pre Boha rovnakú hodnotu, majú však rozdielne parametre a funkcie. Vyplýva to aj z ich stavby tela, ducha a duše. Preto sú ich myslenie a pocity rozdielne, lebo každý ich má stavané na iné podmienky a inú činnosť. Z toho je časté nepochopenie, lebo žena očakáva, že muž jej bude rozumieť tak, ako kamarátka a on pri tom vôbec nechápe o čom to tá hovorí. Žena zas nechápe prečo muž vtedy a vtedy konal tak, lebo ona by konala celkom ináč. Neostáva nám nič iné, len rešpektovať našu rozdielnosť. Ľúbiť a prijať toho druhého takého aký je. Dôležité je spolu hovoriť a byť k sebe úprimní. Zároveň však treba vedieť toho druhého nezraniť. Častokrát si práve pre tú našu rozdielnosť neuvedomíme, čím môžeme ublížiť nášmu partnerovi. To, čo sa nám zdá normálne, či zábavné - jeho môže zraniť. Aj keď ani potom nepochopíme prečo niektoré veci prežíva tak „divne", nerobme svojej najbližšej osobe to, o čom vieme, že jej spôsobuje bolesť.
Žena žiari a je krásna vtedy, keď je milovaná. V tejto oblasti sú ženy „nenažrané". Nestačí im vyznať lásku na prvom rande a hotovo. Nie je to tak, že ona si to zapíše do denníčka a konca života si je istá mužovou láskou. Ak dlhší čas nepočuje od svojho muža „ľúbim ťa", stráca pôdu pod nohami. Bytostne potrebuje cítiť jeho objatie, jeho záujem a lásku. Z toho nasáva silu prekonať prekážky, prehliadať mužove prešľapy, silu odpúšťať, silu robiť veci, ktoré by pre nikoho iného neurobila.
Kedy stráca pôdu pod nohami muž?
Je to vtedy, keď je podceňovaný a nerešpektovaný. Neustála kritika a pohŕdanie zo strany manželky (v mnohých prípadoch predtým matky) urobí aj z najväčšieho chlapa „babu".
Žena bola stvorená pre muža ako jeho pomocníčka a opora. Aj vtedy, keď muž zlyhá, alebo urobí nesprávny krok, dá sa cez to prejsť aj bez spŕšky kritiky a výčitiek.
Pri pokuse opraviť vysávač ho manžel dal do parády tak, že už z neho asi nič nebude? Môžete mu povedať: „... ale rozobral si ho pekne..." . To, že to pobabral vidí aj on sám a pravdepodobne mu je kvôli tomu trápne. Nemusíte si do neho ešte utierať nohy. Manžel je predsa cennejší ako ten vysávač. Cennejší ako zlá investícia, stratená práca, či čokoľvek. Mimochodom, ani žene sa nie vždy všetko podarí. Koláč nevykysne, zápražka prihorí, polievka je slaná od samej lásky, prádlo v pračke si vymení farby, žehlička sa prilepí na manželove obľúbené nohavice....
Manželský sľub znel, že budete spolu v dobrom i zlom. Ani jedna strana by na to nemala zabúdať.
S manželom sme sa sobášili na Mestskom úrade. Obrad bol krásny, ale manželský sľub vernosti v ňom chýbal. To, že budeme stáť pri sebe v šťastí i nešťastí, zdraví i chorobe, bohatstve i chudobe, v dobrom i zlom sme si jeden druhému sľúbili na svadobnej ceste. Mysleli sme to obaja vážne, neboli to pre nás len prázdne pekné slová. Aj napriek tomu, že ešte nie sme dlho manželmi, prešli sme skúškami, ktoré nás položili na kolená. Vyšli sme z nich ruka v ruke práve vďaka tomu, že sme pamätali na náš sľub a vďaka tomu, že veríme a dúfame v Boha, ktorý nás učí prechádzať cez súženia víťazne.
Manžel a manželka patria k sebe ako pravá a ľavá topánka. Každý naokolo vidí, že patria k sebe. Čo sa však stane, keď si chcú vymeniť funkcie? Keď ľavá topánka chce byť nosená na pravej nohe a pravá na ľavej? Manželstvo má z toho otlaky, chodí smiešne šmatlavo, každá topánka hľadí iným smerom.
Tak je to, keď sa zo ženy stane generál, ktorý chce komandovať svoju rodinu a z muža sa stane prípecník nepreložiteľný - bytový doplnok v obývačke na gauči, ktorý nemá záujem o dianie v rodine. Používa ju len na naplnenie svojich potrieb ako malé dieťa.
Žena sa svojim „generálovaním" stáva chlapom, prichádza o svoj pôvab a ženskosť. Starosti, ktoré na seba preberá ju zaťažia natoľko, že nemá kedy byť milou nežnou osobou - keď tak, tak iba za nejakým účelom, keď si chce niečo presadiť.
Muž pod papučou stráca svoju mužnosť a potom sa ju pokúša získať späť, ale v nesprávnej forme alebo nesprávnym spôsobom. Machrovaním v krčme, mlátením manželky a detí, hľadá ju u iných žien. Miesto na muža, sa premení na prasa alebo slabocha.
Podobne sa správajú aj muži v „prechode", keď sa im zdá, že sú nedocenení a majú pocit stereotypu, z čoho chcú za každú cenu von. Kúpia si motorku a túlajú sa po moto zrazoch, kde sú na smiech mladým pipkám. Myslia si, že tak dokážu svetu, že ešte nepatria do starého železa. Pritom sú trápni a na zaplakanie.
Mladosť sa dá navrátiť lepším spôsobom. S tou s ktorou muž prežil svoju mladosť a teraz spoločne starnú, môžu hoci aj na tú motorku sadnúť a znova sa vrátiť do bláznivých čias. Ona mu aj tak najlepšie rozumie a pamätá, aký bol voľakedy fešák a stále ho takého dokáže vidieť.
Pravá láska nie je tá hormonálna zaľúbenosť na začiatku. Ozajstná láska rastie každým rokom. Je krajšia, zrelšia, pevnejšia.
