Poznáte ten pocit, keď lietate v oblakoch lásky a všetko sa vám zdá úžasné a ideálne. Keď ten po vašom boku je ten pravý, s ktorým si viete predstaviť zvyšok svojho života. Zásnuby, termín svadby, prípravy...
Trochu sme sa rozchádzali v názoroch na to, ako by mala svadba prebiehať. Ale to nič, veď sa ľúbime. Prispôsobím sa. Napriek tomu, že mne by stačila svadba na mestskom úrade, on trval na svadbe v kostole. Hlavne jeho mama. Je to síce proti môjmu gustu, ale sklopila som uši a poctivo sme chodili na prípravu. Pozorne som počúvala kaplána, čo hovorí cirkev o inštitúcii manželstva. Po príprave som sa chcela o tom s mojim nastávajúcim rozprávať. Dozvedela sa však, že on vôbec nepočúval.
Hmm, nechodíme tam náhodou kvôli nemu? Načo potom chce cirkevný obrat, keď ho oblasť viery a Boh vôbec nezaujímajú? Ako odpoveď počujem slovo TRADÍCIA. Tradícia, ktorú mu odovzdala jeho mama a ktorú on odovzdá svojim deťom. No to hádam nie! Bezduché chodenie do kostola po celý život z tradície?! Aký je to prínos pre človeka? Veď bez poznania Boha je to len strata času.
Nádejná svokra má veľmi strápené srdce pre moje nepokrstené dieťa. Moje argumenty, že sa rozhodne pre svoju cestu, keď bude veľké, nádejnej svokre spôsobovali cukrovkové záchvaty. Mojim nechodením do kostola a kamarátstvom so svedkyňou Jehovovou sa jej cukrovkové záchvaty stupňovali. Napriek tomu, že som Jehovovou svedkyňou nikdy nebola ani sa ňou nechcela stať, od známych v susedstve som sa dozvedala, že ňou vraj som. Ľudia odo mňa začali akosi bočiť.
Okrem iného ma môj nastávajúci nenápadne pripravoval na to, že nechce bývať v mojom komplet zariadenom a prerobenom dome, ale chce aby sme išli bývať k nim. S jeho rodičmi. Mali by sme tam jednu izbu. Kuchyňa by bola spoločná, aj kúpeľňa aj suché WC vonku. Asi vytušil, že z toho nič nebude.
Okrem toho, zhoršený zdravotný stav jeho matky bol podľa jeho slov znamením od Boha, že sa nemáme brať. Mesiac pred svadbou sa teda so mnou rozišiel.
Bola som z toho tak zronená, že sa mi chcelo umrieť. Nevedela som sa s tým zmieriť a stále som sa pýtala sama seba, prečo náš vzťah stroskotal.
Po dlhom čase som si čítala Bibliu. Tak ako aj viac krát predtým. Prechádzala som jednotlivými kapitolami, keď mi udrel do očí tento verš:
1.Kniha Mojžišova 2. kapitola, 24. verš- „ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ Vtedy mi to zaplo. Toto nie je len taká nejaká veta bez hlbšieho významu. Je to jeden z kľúčov úspešného manželstva! To je tá vec, pre ktorú stroskotal a ani by nikdy nefungoval môj vzťah. Môj snúbenec nechcel opustiť svojho otca a svoju matku a priľnúť ku mne. Chcel si ma zobrať len ako doplnok k svojmu životu s rodičmi. Nikdy by so mnou nevytvoril skutočnú rodinu. Vždy by mali prednosť potreby, záujmy a názory jeho matky pred mojimi. Bože! Ako veľmi Ti ďakujem, že si ma ochránil pred takým manželstvom!
Aj keď ma to vtedy veľmi bolelo, boli „stavy“ mojej nádejnej svokry zásahom zhora. Záchranou na poslednú chvíľu pred životom piateho kolesa na voze. Bolesť z odmietnutia vystriedala radosť zo záchrany pred nevydareným manželstvom.