Mirka Viskupová (Szabová)
Milujem tento príbeh!
Príbehy z Biblie sú už celé stáročia inšpirujúce nielen pre veriacich ale aj pre náhodných okoloidúcich. A aj ja mám medzi nimi svojich favoritov. Tu je jeden z nich, je zo Skutkov Apoštolov:
Som človek s chuťou do života s fotoaparátom takmer prirasteným k ruke...milujúca Boha Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Haluze, Príbehy zo života, Silné kafe, Súkromné, Nezaradené
Príbehy z Biblie sú už celé stáročia inšpirujúce nielen pre veriacich ale aj pre náhodných okoloidúcich. A aj ja mám medzi nimi svojich favoritov. Tu je jeden z nich, je zo Skutkov Apoštolov:
Pohodlne, lebo budete sedieť naozaj dlho a pevne sa držte preto, lebo je lepšie stískať opierky na kresle, ako krk zamestnanca banky, keď už toho bude na vás naozaj priveľa.
Medzi dnešnou mládežou – myslím mladých ľudí nad 18 rokov - je teraz veľkým hitom muzikál Príbeh ulice. A tak sa naše školstvo rozhodlo (ktovie z akých popudov $), že je to ideálny program, ktorý sa hodí do konceptu zvaného „výchovný koncert pre žiakov základných škôl“.
Mala som takú pracovnú ponuku...variť po taliansky...ale nebolo to nič pre mňa...chcela som sa len tak hrať na taliansku kuchyňu vymyslenú v mojej hlave. Aby bol recept môj, ale chuť talianska - to ma baví. Opisovať recepty niekoho iného...to nie. Toto je jeden z mojich výmyslov:
Svoju prvú materskú – rodičovskú dovolenku som absovovala pred 11-timi rokmi....
...a redemovala a redemovala..... a stále som sa k svojim peniazom nedostala...
Prví ľudia boli stvoreni na Boží obraz! To už ste asi počuli.... Ale zostala v nás tá podoba Boha aj potom, po páde do hriechu?
Po dlhom čase som sa rozprávala s priateľkou. U nás oboch sa veľa zmenilo od doby, čo sme sa videli na posledy. Tak prišla reč aj na rodinu. Konkrétne na rodinu jej manžela. Vraj sa s ňou radšej nestíka, lebo si s nimi nerozumie, pretože sú iní ako si myslela.
Dopĺňam sériu denníkov tehotnej ženy o posledný trimester...síce oneskorene, ale predsa...
...alebo by som mohla povedať všivavá Nitra? Najvýstižnejšie by asi bolo: Všivavé Slovensko.
Ahojte milí čitatelia! Po dlhom čase sa dostávam od detského kočíka k blogu. Prinášam Vám ďalší príbeh z obyčajného života. Dostal sa ku mne celkom náhodou...
Je Silvester a vonku je hmla, že by sa dala krájať. Naše auto šlo takmer krokom. Znenazdajky som sa začala usmievať. V spomienkach sa mi vynoril posledný Silvester 20.storočia. Celý svet sa horlivo pripravoval na najvelkolepejší Silvester všetkých čias. Na príchod roka 2000.
Boh nám sľubuje mnoho dobrých vecí. On nie je ako človek a to, čo nám sľubuje, aj napĺňa. Boh je láska a dáva nám dobré dary. Navonok to často krát vyzerá ináč. Čudné potom pre veriaceho môže byť keď, sa mu dejú veci, ktoré sú pre neho nepochopiteľné.
Teraz už viem, ako sa asi cítia ľudia pripútaní na lôžko.
Keď už si myslím, že všetko ohľadom výchovy mojej dcéry viem a zvládam, zrazu príde niečo, čo ma dostane do úzkych.
V Bábkovom divadle v Nitre bola premiéra nového divadelného predstavenia „O psíčkovi a mačičke“. Názov predstavenia nám dával tušiť milé detské divadielko. Konečne!
Jedného známeho kazateľa sa pýtali, čo si myslí o istom mužovi. Odpovedal: „Neviem, ešte som nevidel jeho manželku.“ Prečo potreboval vidieť jeho manželku na to, aby si mohol o ňom utvoriť obraz?
Pani suseda Z. svojim bystrým okom a hlavne intuíciou „zistila“, že náš pes Bery trpí hladom a smädom. Rozhodla sa preto pre jeho záchranu.
...pýtajú sa mnohí ľudia sklamaní zo svojho manželstva. V čom je problém? Veď sme sa tak ľúbili, keď sme sa brali.... Tajomstvá úspechu v manželstve, alebo aj v iných oblastiach sú tak jednoduché a zjavné, no zároveň akoby zahalené do oparu, ktorý sa niekedy rozplynie pred našimi očami až po čase. Vtedy zasvieti do nášho života svetlo a vidíme veci celkom jasne. Už sa nemusíme pýtať, prečo. Mne sa to tiež tak stalo.